Mení obdivovateľ Fidela Castra Nawaf Salam súdny dvor v Haagu na lobistické centrum?
Júlové nezáväzné poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v kauze Gaza je pomerne zmätočné. Aj keď obsahuje jasne formulované vety o okupácii tzv. Západného brehu Jordánu, Gazy a východného Jeruzalema, je v ňom zrejme viac politiky a lobingu arabských krajín ako medzinárodného práva. Silno pripomína zázrak pridelenia usporiadať Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2022 Kataru. Aj keď mini emirát nemal žiadnu futbalovú históriu a kultúru, a bol tvrdo kritizovaný za zaobchádzanie so zahraničnými robotníkmi, ženami a postoj k LGBTQ komunite, šampionát dostal. Zvíťazili peniaze a argument, že FIFA arabský svet ignoruje. Bývalý prezident FIFA Sepp Blatter niekoľkokrát potom vyhlásil, že poskytnúť Kataru hosťovacie práva bola „chyba“.
Arabský svet potrebuje takéto víťazstvá ako soľ. Niežeby mocnárom z islamských štátov nejako extra záležalo na futbale alebo Palestínčanoch. Skôr im prekáža to, že úspech modernej životaschopnej neislamskekj demokracie západného typu na Blízkom východe je veľmi nebezpečný precedens.
Poradné stanovisko bolo vypracované na základe rezolúcie Organizácie Spojených národov (OSN) č. 77/247 z decembra 2022. Medzinárodný súdny dvor v Haagu mal objasnil zákonnosť „okupácie, osídľovania a anexie palestínskeho územia okupovaného od roku 1967“ zo strany Izraela. Za rezolúciu hlasovalo iba 87 zo 193 členských štátov OSN. Rezolúcia však prešla vďaka pštrosej politike ďalších 53 štátov, ktoré sa zdržali. Medzi nimi aj Slovensko.
Poradné stanovisko MSD v skratke znamená, že „izraelská politika osídľovania, ako aj využívanie zdrojov na palestínskych územiach sú v rozpore s medzinárodným právom. Pokračujúcu prítomnosť Izraela na palestínskych územiach je nelegálna“.
Salamových 210 pokusov odsúdiť Izrael
Tomuto rozhodnutiu nijako nepridáva na sile fakt, že predsedom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu je mimoriadne vplyvný Libanončan Nawaf Salam. Sudca Salam sa vôbec netají tým, že nenávidí Izrael. Ako bývalý libanonský veľvyslanec pri OSN sa pokúšal 210 krát presadiť odsúdenie Izraela OSN. Flagrantné pochybnosti o férovom rozhodnutí ukazujú na to, že MSD prijal rozhodnutie takéhoto charakteru voči Izraelu prvýkrát v histórii a to pár mesiacov po zvolení Salama za šéfa dvora vo februári tohto roku.
Medzinárodná NGO-čka UN Watch so sídlom v Ženeve zanalyzovala Salamove aktivity ako vyslanca pri OSN v rokoch 2007 až 2017 a našla jasné dôkazy o tom, že tento človek je všetko možno, len nie spravodlivý a nestranný arbiter dodržiavania ľudských práv.
Napríklad v decembri 2008 Salam hlasoval za rezolúciu, ktorá obviňovala Izrael z „aktov teroru, provokácií, podnecovania a ničenia“ voči Palestínčanom, no nespomenula Hamás ani Islamský džihád. Ďalšia rezolúcia, ktorú Nawaf Salam podporil v roku 2017, obvinila Izrael zo „systematického porušovania ľudských práv palestínskeho ľudu“ a „spôsobovania smrti a zranení palestínskych civilistov vrátane detí, žien a nenásilných, pokojných demonštrantov“.
Salam vo svojich prejavoch v OSN používal veľmi jednostranné expresívne vyjadrenia o „teroristických židovských organizáciách“, ktoré sú zodpovedné za „masakre“ a Gazu nazval „väzením pod holým nebom“. V roku 2008 v OSN napr. povedal, že sionistické vedenie presadzuje plán etnických čistiek. Salamovu nestrannosť najlepšie ilustruje výrok z roku 2009 (!!!) kedy na pôde OSN vyhlásil, že izraelskí vojnoví zločinci príliš dlho ťažia z beztrestnosti
Dňa 13. júna 2014 Salam obvinil Izrael zo „zločinov proti ľudskosti“ a „vojnových zločinov“. Dňa 18. júna 2014 sa Nawaf Salam postavil proti kandidatúre Izraela za podpredsedu štvrtého výboru Valného zhromaždenia. Libanončan povedal, že Izrael nemôže byť zvolený do žiadneho úradu v OSN. V novembri 2016 Salam obvinil Izrael z apartheidu.
V tom istom, v súvislosti s vojnou, ktorú v roku 2006 spustil Hizballáh, Salam obvinil Izrael z používania „najohavnejších a najodpornejších zbraní všetkých čias“. Ani raz neodsúdil Hizballáh za rozpútanie vojny alebo za útoky na izraelských civilistov. Naopak celkom otvorene zaklamal a napísal, že Izrael bol ten kto „začal 33-dňovú vojnu proti mojej krajine…“
Od Lukašenka, Asada až po Fidela Castra
Väčšina hlasovaní Salama v OSN svedčí o tom, že nie je iba antisemitom, nenávidiacim Izrael, ale svoje sympatie netají ani k autoritárskym režimom.
Salam dôsledne stál na strane Iránskej islamskej republiky. Počas svojho funkčného obdobia hlasoval proti všetkým 11 rezolúciám Valného zhromaždenia, ktoré odsudzovali porušovanie ľudských práv zo strany iránskeho režimom. V roku 2007 napr. hlasoval proti rezolúcii OSN vyzývajúcej na prepustenie politických väzňov v Bielorusku. Salam v roku 2011 zablokoval v Bezpečnostnej rade vydanie stanoviska, ktoré odsudzovalo sýrsky režim za útoky na civilných demonštrantov. Salam tým vyjadril podporu sýrskemu diktátorovi Bašáravi Asadovi. Zároveň zdržaním sa odmietol podporiť sedem rezolúcií Valného zhromaždenia OSN, ktoré odsudzovali Assadov režim za zverstvá páchané na civilistoch.
Perlička na záver: šéf Medinárodného súdneho dvora na sociálnych sieťach vychváli bývalého kubánskeho diktátora Fidela Castra, a označil ho za „ikonu vzbury a odporu“.
Všemocný Libanončan verzus symbol emancipácie z Ugandy
Všemocný Libanončan Nawaf Salam nemá na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu medzi podriadenými veľa kritikov. Aj preto nie je žiadnym prekvapením, že poradné stanovisko vo vzťahu k Izraelu bolo prijaté takmer jednohlasne. Takmer. Jediným člen dvora, ktorý mal guráž ostro vyjadriť iný názor na prípad Izrael ako väčšina bola sudkyňa Julia Sebutinde z Ugandy. Táto bývalá ministerka spravodlivosti africkej krajiny bola vôbec ako prvá Afričanka zvolená v roku 2011 za sudkyňu MSD v Haagu. Vo februári 2024 bola dokonca zvolená za jeho podpredsedníčku.
Práve Sebutinde vyjadrila svoj nesúhlas s posledným rozhodnutím MSD, ktorým vyhlásil izraelskú okupáciu palestínskych území za nezákonnú. Vo svojom nesúhlasnom stanovisku k príkazu Súdneho dvora OSN z 24. mája 2024 napríklad uviedla, že „prebiehajúce vojenské operácie Izraela v Rafahu sú súčasťou širšieho konfliktu iniciovaného Hamasom 7. októbra 2023, keď Hamas zaútočil na izraelské územie, pričom zabil občanov a uniesol ďalších.“ Izrael má podľa Sebutinde právo „brániť sa proti svojim nepriateľom, vrátane Hamasu, a pokračovať v úsilí o záchranu svojich nezvestných rukojemníkov. Tieto práva nie sú nezlučiteľné s jej záväzkami podľa Dohovoru o genocíde.“
Julia Sebutinde vo svojom stanovisku podrobne rozobrala všetky aspekty poradnej správy MSD pričom skonštatovala mimoriadne dôležitý fakt, ktorý Nawaf Salam úplne odignoroval:
„Podľa môjho názoru pozastavenie vojenskej ofenzívy Izraela v Rafahu, či už dočasné alebo na dobu neurčitú, nemá žiadnu súvislosť s pravdepodobnými právami Juhoafrickej republiky alebo záväzkami Izraela podľa Dohovoru o genocíde, ako to vyžaduje článok 41 štatútu súdu a súvisiaca judikatúra. Táto smernica, ktorá by mohla byť mylne pochopená ako príkaz na jednostranné prímerie v časti Gazy, sa rovná mikroriadeniu nepriateľských akcií v Gaze tým, že obmedzuje schopnosť Izraela presadzovať svoje legitímne vojenské ciele, pričom jeho nepriateľom, vrátane Hamasu, ponecháva voľnosť zaútočiť bez toho, aby Izrael schopný reagovať. Toto opatrenie tiež implicitne nariaďuje Izraelu, aby ignoroval bezpečnosť a ochranu viac ako 100 rukojemníkov, ktorých stále drží Hamas, teroristická organizácia, ktorá ich odmietla bezpodmienečne prepustiť.“
