Hlavným zdrojom deštrukcie v Gaze je Irán a jeho teroristické satelity
Konflikt v Gaze medzi Arabmi a Izraelom nie je zďaleka taký komplikovaný, ako sa niekedy prezentuje. V tomto sa zhodujem aj s „analytikom“ PS Dominikom Radlerom. Konflikt v Gaze zapadá do širšieho obrazu dlhodobého sporu medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi, ktorý pretrváva už viac než jedno storočie. Gaza, resp. „palestínska otázka“, vždy bola len jednou časťou väčšieho geopolitického puzzle, v ktorom ide o pozíciu lídra v arabskom svete a zároveň o hru na odvedenie pozornosti od vnútorných problémov arabských krajín, ako sú chudoba, politické neslobody, nedostatok prístupu ku vzdelaniu a modernej zdravotnej starostlivosti.
Arabský svet číta 22 štátov s celkovou populáciou vyše 481 miliónov ľudí, ktorí obývajú rozlohu viac než 8 miliónov km². Uprostred tejto náboženskej a kultúrnej homogénnosti sa nachádza malý štát Izrael, ktorý na ploche iba 20 770 km² ponúka plnohodnotnú parlamentnú demokraciu, fungujúce školstvo, vedu, priemysel a zdravotníctvo. To všetko obohacuje o vysokú mieru tolerancie voči rôznym náboženstvám a názorom.
Oteplovanie vzťahov medzi Arabmi a Židmi v útlme?
Arabské štáty sú zväčša kontrolované autokratickými vodcami – či už ide o šejkov, emirov, diktátorov, alebo členov kráľovských rodín. Tieto režimy si často upevňujú moc prostredníctvom náboženstva, ktoré určuje prakticky všetko: od spoločenského postavenia až po zahraničnú politiku. Avšak niektoré štáty, ako Jordánsko, Omán, Egypt či Spojené arabské emiráty, si uvedomili, že normalizácia vzťahov s Izraelom môže posilniť ich ekonomiky a medzinárodný vplyv. Až do 7. októbra 2023 to vyzeralo nádejne, no útok Hamasu na Izrael tieto snahy dramaticky zvrátil.
Na druhej strane máme Irán, ktorý konflikt s Izraelom nevyhnutne potrebuje. Pre iránsku náboženskú elitu, kde je pálenie izraelských vlajok jedným z najpopulárnejších „športov“, je dlhodobý konflikt s Izraelom cestou k regionálnemu vplyvu. Aj keď priame vojenské zapojenie by mohlo Irán stáť všetko, podporou Hamasu a Hizballáhu si zaistil svoju pozíciu ako lídra medzi arabskými radikálmi.
Iránska diktatúra a jej vládca
Po smrti Chomejního v roku 1989 prebral v Iráne moc ajatolláh Alí Chameneí, ktorý si zaistil prakticky absolútnu kontrolu nad krajinou. Jeho vplyv preniká do všetkých inštitúcií, armády aj médií, a práve jeho diktatúra vedie krajinu k stále väčšej izolácii a radikalizmu.
Čo čaká budúcnosť?
Chameneího smrť môže priniesť zásadnú zmenu v Iráne. Reformisti by mohli získať väčší vplyv a otvoriť krajinu spolupráci so Západom, čo by zrejme ukončilo iránsku podporu teroristických organizácií ako Hamas a Hizballáh. Útok Hamasu na Izrael 7. októbra 2023 možno interpretovať aj ako posledný pokus o destabilizáciu regiónu pred nevyhnutnými zmenami v Teheráne.
