Gizela Fleischmannová sa narodila 21. januára 1892 v Bratislave. Celý jej život bol spätý s dnešným hlavným mestom, ktoré patrilo trom rôznym štátom. Po rozpade Uhorska pripadla Bratislava Československu, neskôr sa stala hlavným mestom klérofašistického slovenského štátu.
Dramatizácia jej životného príbehu sa rovnako ako miliónom európskych Židov začala nástupom fašizmu v druhej polovici tridsiatych rokov. Zložitý životný príbeh Gizely Fleischmannovej poznačila rodinná tragédia ovplyvnená dejinami. Jej brata, právnika Gustáva Fischera dňa 4. septembra 1939 na smrť ubili antisemitskí chuligáni. Jeho smrť nikdy nebola vyšetrená, zato natrvalo poznačila celú rodinu. Gustávova manželka Lili krátko potom spáchala samovraždu. Pod vplyvom týchto udalostí, ešte v tom istom roku Gizela kúpila svojim dvom dcéram z manželstva s Jozefom Fleischmannom jednosmerný lístok do Palestíny. Týmto im s veľkou pravdepodobnosťou zachránila život.
Gisi
Vdova po Jozefovi Gisi ako ju familiárne volali známi sa po nástupe fašizmu na Slovensku plne sústredila na záchranu slovenských Židov. Ale aj Židov z okolitých štátov. Ako členka slovenského utečeneckého výboru sa ich snažila čo najviac dostať do Palestíny. Súčasne sa venovala aj slovenskej pobočke americkej židovskej organizácie JOINT (Joint Distribution Committee) cez ktorú poskytovala prenasledovaným Židom, zbavených väčšiny občianskych práv peniaze na prežitie. Cez organizáciu HICEM zasa organizovala emigráciu východoeurópskych Židov do Spojených štátov amerických. Napriek tomu, že sama mala viacero možností vycestovať, nacistické Slovensko nikdy neopustila.
Gizela Fleischmannová pôsobila počas vojny aj ako jeden zo zakladateľov a lídrov ilegálnej odnože Pracovná skupina v rámci Ústredne Židovstva. Svojimi aktivitami zachránila tisíce životov Židov a Židoviek. Bola to práve ona, ktorá podplácala nacistov, vrátane Dietera Wislicenyho, aby zachránila ľudí pred transportmi, ktoré začali v roku 1942. Koncom toho istého roku sa sa aj vďaka Gisi dokonca zrodila oficiálna dohoda s nacistami o zastavení väčšiny transportov za výkupné 3 mil. USD. Nemci žiadali 10% zálohu vopred. Gisi sa niekoľkokrát pokúsila získať podporu od Saly Mayer, švajčiarskeho zástupcu JOINT a zástupcov Hechalutz. Napokon sa tento ambiciózny plán zachrániť ďalšie tisícky životov nepodaril. Prečo dodnes nie je celkom jasné. Hovorí sa o tom, že štáty bojujúce proti nacistom neboli ochotné porušiť vlastné zákony zakazujúce realizovať finančné prevody v prospech nacistov. Iná verzia hovorí zasa o tom, že dohodu zrušil samotný Heinrich Himmler v auguste 1943.
Pracovná skupina sa o.i. podieľala aj na distribúcii Osvienčimskej správy v 1944, ktorú napísali slovenskí Židia Rudolf Vrba a Alfred Wetzler. Cez Budapešť dostala k Georgeovi Mantellovi vo Švajčiarsku, ktorý ju zverejnil. Práve táto správa rozhýbala prezidenta USA Roosevelta a britského premiéra Churchilla, ktorí vyvinuli spolu s ďalšími štátnikmi obrovský tlak na vtedajšieho maďarského regenta Horthyho, pričom mu hrozili tvrdou povojnovou odplatou. To výrazne ovplyvnilo Horthyho, aby zastavil transporty, ktoré denne odvážali viac ako 10 000 Židov denne.
Rückkehr unerwünscht
V auguste 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie. Nemci napadli Slovensko a prevzali iniciatívu deportácií zvyšných slovenských Židov. V tom čase sa Pracovnej skupine už nedarilo podplácať skorumpovaných nacistov a zachraňovať životy. Koncom septembra 1944 gestapo v Bratislave pochytalo 1800 Židov, vrátane väčšiny vedenia Pracovnej skupiny. Fleischmannová bola zatknutá o niekoľko dní neskôr. Poslali ju do deportačného tábora v Seredi. Podľa viacerých zdrojov jej veliteľ tábora Alois Brunner ponúkol slobodu výmenou za prezradenie úkrytov zyšných bratislavských Židov. Gisi to odmietla. V nasledujúcich dňoch ju deportovali do Osvienčimu. V jej deportačných papieroch neskôr historici objavili skratku R. U. – Rückkehr unerwünscht – návrat nežiadúci.
Do tábora smrti dorazil transport s Gisi 19. októbra 1944. Pri prvej selekcii po vystúpení z vagóna ju nacisti oddelili od ostatných väzňov. Tam životná stopa tejto odvážnej ženy z Bratislavy končí. Dodnes sa nevie, či ju popravili zastrelením, alebo otrávením v plynovej komore.
O živote tejto pozoruhodnej postavy novodobých slovenských dejín napísala knihu Katarína Mešková Hradská „Gizi Fleischmannová: Návrat nežiadúci“. Osud G. Fleischmannovej sa stal aj námetom divadelnej hry Anny Gruskovej Rabínka a filmového dokumentu Natashe Dudinski – Gisi. Pred domom na Klariskej ulici 7 v Bratislave, kde žila Gizela Fleischmannová dňa 9. augusta 2015 osadili pamätný dlažobný kameň Stolperstein.
Gisi Fleischmann si zaslúžili mimoriadnu pozornosť nás všetkých. Vedome riskovala svoj život výmenou za záchranu životov iných. Najlepšie jej charakter a odvahu vystihol Gideon Hausner, prokurátor v procese s Eichmannom v jednej vete: „…jej pamiatka by mala byť odkázaná ďalším generáciám ako žiarivý príklad hrdinstva a bezhraničnej oddanosti.“
