„Deň po“ (izraelských voľbách) - rozhovor s Dianou Atzmon Weinberg

Čím boli z Tvojho pohľadu aktuálne voľby výnimočné a rozdielne oproti tým z predošlých rokov?

Predovšetkým preto, že išlo o prvé parlamentné voľby od 7. októbra 2023. Izraelská spoločnosť si odvtedy prešla obrovskou traumou, vojnou na viacerých frontoch a veľmi hlbokou vnútropolitickou krízou.

Izrael bol politicky rozdelený už pred vojnou, najmä v súvislosti s reformou justície. Udalosti posledných troch rokov však do tejto polarizácie pridali ďalšie otázky. Kto nesie zodpovednosť za 7. október? Ako má vyzerať bezpečnostná politika Izraela? Kto má slúžiť v armáde a kto nie? A predovšetkým, dokážeme sa ešte vôbec ako spoločnosť na niečom dohodnúť?

Mám pocit, že tieto voľby neboli ani tak o klasickom súboji pravice a ľavice, ako skôr o vzťahu k Benjaminovi Netanjahuovi. A to je podľa mňa jeden z najväčších problémov izraelskej politiky. Mnohí voliči sa nerozhodujú iba podľa programu jednotlivých strán, ale aj podľa toho, či chcú Netanjahua udržať pri moci, alebo ho od nej odstaviť.

Osobne som mala tentoraz problém vybrať si stranu. Pri viacerých som našla postoje, s ktorými zásadne nesúhlasím. A strany, ktoré mi boli programovo bližšie, mali zase veľmi malú šancu prekročiť volebný prah.

Za mimoriadne dôležité považujem aj to, že napriek všetkému, čo sa za posledné roky stalo, izraelská spoločnosť stále verí, že prostredníctvom volieb môže niečo zmeniť. To je v našich podmienkach veľmi podstatné.

Aké sú z Tvojho subjektívneho pohľadu povolebné nálady voličov na strane dvoch hlavných protikandidátov?

Myslím si, že nálady na oboch stranách veľmi dobre vystihujú rozdelenie izraelskej spoločnosti.

Voliči Benjamina Netanjahua môžu byť s priebežnými výsledkami relatívne spokojní. Napriek všetkému, čo sa v Izraeli za posledné roky udialo, zostáva Likud najsilnejšou stranou. Netanjahuovi priaznivci v tom vidia potvrdenie, že má stále veľmi silnú podporu verejnosti.

Na druhej strane, voliči opozičného bloku okolo Gadiho Eisenkota vnímali prvé povolebné odhady ako príležitosť na politickú zmenu. Lenže s pribúdajúcimi výsledkami je zrejmé, že samotná nespokojnosť s Netanjahuom ešte automaticky neznamená schopnosť zostaviť novú vládu.

Osobne vnímam medzi ľuďmi predovšetkým obrovskú únavu z politických konfliktov. Izraelčania sa dokážu veľmi intenzívne hádať o politike, ale zároveň spolu musia každý deň fungovať. Slúžia v tej istej armáde, posielajú deti do tých istých škôl a žijú s rovnakými bezpečnostnými hrozbami.

A práve toto mi na súčasnej situácii prekáža najviac. Mám pocit, že sa postupne vytráca schopnosť rozprávať sa s človekom, ktorý má iný politický názor.

Samozrejme, nechcem tvrdiť, že všetci voliči jednej alebo druhej strany prežívajú výsledky rovnako. Izraelská spoločnosť je oveľa komplikovanejšia než jednoduché rozdelenie na dva tábory.

Ako vnímaš prognózy izraelských politológov a sociológov - podarí sa na prvýkrát zostaviť stabilnú vládu a kam bude smerovať jej politika?

Tu by som bola zatiaľ veľmi opatrná. V čase, keď odpovedám na tieto otázky, ešte nemáme konečné výsledky. A izraelská politika nás už mnohokrát presvedčila, že výsledok volieb a schopnosť zostaviť vládu sú dve úplne odlišné veci.

Veľmi zaujímavým faktorom sú arabské strany, ktoré podľa priebežných výsledkov získavajú spolu približne 18 mandátov. To je významná politická sila, ale zároveň aj komplikácia pri zostavovaní vlády, pretože veľa z ich požiadaviek idú silno proti programom ostatných politických strán.

Čo sa týka budúceho smerovania Izraela, nemyslím si, že by prípadná výmena premiéra automaticky znamenala zásadný obrat v bezpečnostnej politike. Aj Gadi Eisenkot je bývalý náčelník generálneho štábu a v otázkach bezpečnosti zastáva pomerne tvrdé postoje. Bude sa však musieť podriaďovať tým s kým by eventuálne vytvoril koalíciu.

Rozhovoril pripravil a spracoval: Rastislav Dubovský